Stovežatá Praha je hlavným a zároveň najväčším mestom Českej Republiky. Leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Historické jadro mesta sa rozkladá na oboch brehoch rieky Vltavy. Typickú panorámu Prahy tvoria Hradčany, kopule chrámov a veže kostolov. Je to krásne, na históriu bohaté mesto, ktoré sa už v 14. storočí popri Paríži považovalo za najkrajšie mesto Európy, ba aj sveta.

Pražský hrad

Pražský hrad bol panovníckym dvorom, ktorého založenie sa datuje okolo roku 880, kedy sa stal rezidenciou panovníkov z rodu Přemyslovcov. Pôvodný palác bol pravdepodobne drevený, až v ďalších storočiach bol prestavaný na celokamenný komplex a za vlády Karla IV. na reprezentatívnu rezidenciu. Po požiari v r. 1541, ktorý zničil značnú časť Pražského hradu, bolo nutné obnoviť hlavne starý kráľovský palác. Cisár Rudolf II. sa zaslúžil o premenu hradu v dôstojné renesančné sídlo. Ponechal Starý kráľovský palác úradom a vystaval nové obydlia, ale aj priestory pre svoje umelecké zbierky. Tak vznikla najvýznamnejšia časť dnešného Nového paláca, severné krídlo so Španielskou sálou a Rudolfovou galériou. Posledná veľká prestavba, v priebehu ktorej hrad nadobudol svoju dnešnú podobu, prebehla počas panovania Márie Terézie. V priestoroch Pražského hradu sídli dnes prezident Českej republiky a sú v nich uchovávané korunovačné klenoty, pozostatky českých kráľov, kresťanské relikvie a vzácne historické dokumenty.

Karlův most

Vydržal už 600 rokov dopravy, legenda hovorí, že vďaka vajciam pridávaným do malty. Most dostal meno až v roku 1870. Okrem veží na oboch stranách je most lemovaný sochami, z ktorých najstaršia a najznámejšia je socha Svätého Jana Nepomuckého, českého patróna, ktorého do Vltavy zhodil kráľ Václav v roku 1393.

Malá Strana

Baroková štvrť pod Pražských hradom, medzi pozoruhodné miesta patrí Zlatá ulička, Nerudova ulice, kampa s riekou Čertovkou, Malostranské námestie s kostolom sv. Mikoláše a komplex záhrad (Kinského, Petřínské sady, Schönbornská zahrada).

Národní muzeum

Neorenesančná budova Národného múzea sa nachádza na južnom konci Václavského námestia. Má výbornú zbierku prírodných exponátov, za zmienku stoja kostry dinosaurov a obrovských krabov.

Staromestská radnica

Bola založená za vlády kráľa Jána Luxemburského v 14. storočí. Je tvorená viacerými budovami pospájanými do jedného celku. Radnici dominuje veža so slávnym orlojom na jej južnej strane. Tisíce návštevníkov z celého sveta fascinuje tento svetový unikát, ktorý bol zostrojený v r. 1410 hodinárom Mikulášom z Kadaně. Jeho autorstvo sa pôvodne pripisovalo Majstrovi Hanušovi na základe Starých povestí Aloisa Jiráska. Pravda je však taká, že Majster Hanuš bol poverený až opravou a prestavbou orloja v r. 1490, pretože počas husitských vojen bol tento zničený. Bol to práve on, kto na orloj pridal postavičku smrtky. Je zaujímavé, že aj drevené sošky apoštolov pribudli až v polovici 17. storočia. Rarita orloja spočíva v tom, že trištvrtina jeho častí sú pôvodné kované originály z r. 1410 a orloj pracuje po celý rok. Unikátna je aj stavba ručičiek a kovová plastika Mesiaca. Z orloja možno vyčítať napríklad stredoeurópsky, staročeský, babylonský, ale aj hviezdny čas. Taktiež umožňuje zistiť, v akom znamení hviezdnej oblohy sa nachádza Slnko, v akej štvrti je Mesiac, ako ďaleko je od splnu, ktoré je ročné obdobie alebo ako ďaleko je do slnovratu alebo rovnodennosti. Každú hodinu sa v dvoch okienkach hornej časti orloja objavuje 12 apoštolov, z ktorých každý má svoj atribút. Napríklad svätý Peter nesie kľúč, svätý Matúš sekeru, svätý Tomáš kopiju, svätý Barnabáš zvitok atď. Chod dvanástich apoštolov začína kostlivec zatiahnutím za povraz. Pohyb apoštolov zároveň „oživí“ aj figúrky po stranách orloja. Kostlivec kýva na Turka, ktorý krútením hlavy odmieta, Lakomec pokyvuje hlavou s mešcom v rukách a hrozí palicou, Márnivec sám seba obdivuje v zrkadle. Po uzavretí okienok zakikiríka kohút a hodiny na veži začnú odbíjať. O orloji kolujú rôzne, skôr strašidelné povesti. Vraj ak sa zastaví, je zle s celým českým národom, ak sa pokazí, príde zlý rok a ak sa k nemu niekto správa neúctivo, stihne ho zaslúžený trest. Zo všetkých postáv na orloji najväčšiu hrôzu vzbudzovala smrtka, ktorá drží presýpacie hodiny a zvoní. Pripisovala sa jej podivná moc, ale aj veštecké schopnosti.

Staromĕstské námĕstí

Centrum Starého Města pražského. Od 10. storočia srdce Prahy. Až do začiatku 20. storočia sa tu konali najväčšie trhy. Dominantou je secesná socha Jana Husa, postavená pri 500. výročí jeho upálenia.

Petřín

318 metrov vysoký kopec, v jeho okolí je osem parkov tvoriacich zelené srdce mesta. Na južnej strane sa nachádza observatórium M.R. Štefánika, na severnej strane Petřínska veža – 62 metrov vysoká kópia slávnejšej Eiffelovej veže.