Balaton, najväčšie plytké jazero v strednej Európe, vzniklo tektonickým poklesom približne pred 25 000 rokmi. Tihanyi-fékulso tolsziget (polostrov Tihany) rozdeľuje jazero na dve povodia. Charakteristický pohľad na krajinu so stredomorským charakterom vytvorili sopečné erupcie pred miliónmi rokov. Svedčia o tom dve veľké kaldery. Pozostatky týchto kráterov tvoria dve malé jazerá bez odtoku, ktoré sú vyššie ako je hladina vody v Balatone: Belsõ-tó, ktoré je obľúbené u rybárov, a Külsõ-tó, ktoré je rajom pre vodné vtáky. V dôsledku následnej sopečnej činnosti sa na polostrove vytvorili termálne pramene s viac ako stovkou gejzírov. Najkrajší z nich sa nazýva Aranyház (Zlatý dom). Pomenovaný je po zlatom lišajníku, ktorý pokrýva jeho kamene.

Dominantnou pamiatkou obce Tihany je barokový kostol, postavený pod dohľadom opáta Ágostona Lécsa. Má dĺžku 46 metrov, šírok 16 metrov a má dve veže s výškou 34,5 m, čo ho zaraďuje medzi stredne veľké kostoly v Maďarsku. Jeho vnútornú výzdobu navrhol rezbár a stolár Sebastion Stulhoff v rokoch 1754 až 1779. Vybavenie a pozlátené drevené plastiky sú vynikajúcou ukážkou stredoeurópskeho barokového umenia, rovnako ako fresky maľované Károlyom Lotzom, Bertalanom Székelym, Lajosom Deákem-Ébnerom počas reštaurátorských prác v rokoch 1889 – 1890. Interiér bol úplne obnovený v roku 1996, po veľkej rekonštrukcii po tom ako bol kostol v roku 1994 vrátený benediktínskemu opátstvu.

Románska sieňová krypta, ktorú postavil kráľ Ondrej I. v čase založenia kláštora v roku 1055, je jediným pôvodným neporušeným kráľovským pohrebiskom na území bývalého Uhorska. Je miestom posledného odpočinku kráľa Ondreja I. ktorý zomrel v roku 1060. Stráži kópiu zakladacej listiny pre opátstvo, ktorá je aj nastaršou maďarskou jazykovou pamiatkou.

Tradičná kultúra tihanskej oblasti siaha až do stredoveku. Typickými obyvateľmi obce boli ľudia pracujúci na majetkoch pevnosti a opátstva. Jednalo sa o chudobných ľudí a táto skutočnosť sa prejavuje aj v miestnej architektúre. Nie je neobvyklé, že na jednom mieste bolo postavených niekoľko malých roľníckych domov. Domy boli bez komína, dym bol odsávaný z kuchyne v centrálnej časti domu cez strechu a dvere. Prvé “komínové” kuchyne sa začali stavať, až v 19. storočí.

Steny mali buď biele vápenné omietky alebo boli postavené ako kamenné steny z čadičového tufu s charakteristickou šedou farbou. Strecha bola pokrytá trstinou. Niektoré z pôvodných roľníckych domov s originálnym nábytkom sú k dispozícii návštevníkom Tihany dodnes. Napríklad domy Parasztgazda a Halászcéh pozdĺž turistického chodníka Pisky alebo Hrnčiarsky dom na konci ulice Batthyány.

V okolí obce Tihany sa nachádzajú rozsiahle fialové levanduľové polia, ktoré v čase kvitnutia prevoňajú celé mestečko. Pre pestovanie týchto rastlín sú tu veľmi dobré podmienky, keďže pôda je sopečného pôvodu. Už tradične v júni sa v Tihany koná Levanduľový festival. Každý návštevník má možnosť za malý poplatok nazbierať si voňavé kvety a zobrať si ich domov.

Iná možnosť je navštíviť levanduľové trhy, alebo malé obchodíky s rôznym tovarom z levandule. ako sú džemy, sirupy, medy, aj kozmetické produkty. Okrem praktického využitia môžu potešiť aj ako dekorácia. Počas prechádzky mestečkom si možno pozrieť aj levanduľový dom, kde sa prezentuje dlhoročná tradícia pestovania tejto rastliny, dokumentuje vznik polostrova, jeho flóru a faunu. Celá akcia je sprevádzaná rôznymi kultúrnymi podujatiami ako sú výstavy, tvorivé dielne, hudobný a tanečný program či remeselnícky jarmok.