Viedeň má takmer 2 mil. obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára, viac ako 2,5 milióna. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s Bratislavou, ktorá sa nachádza iba 60 km východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe.

Za panovania cisára Karola VI. (1711 – 1740) a jeho dcéry Márie Terézie (1740 – 1780) a jej syna Jozefa II. (1780 – 1790) sa stáva Viedeň jedným z centier strednej Európy a prekvitajúcim strediskom kultúry a umenia. V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Haydn, Gluck, Mozart, Beethoven, Schubert, Brahms, Bruckner, ako aj zakladateľ populárnych valčíkov Strauss.

Viedeň je zaujímvá aj po architektonickej stránke. V meste sa nachádza množstvo stavieb, ktorých osud sa vo veľkej miere spája s rodom Habsburgovcov. Počas návštevy Viedne navštívime viacero z týchto archtektonických skvostov.

Rezidencia Habsburgovcov – Schönbrunn

Zámok Schönbrunn je bývalé letné sídlo Habsburgovcov. Názov Schönbrunn je odvodený od spojenia “Schöner Brunnen” doslova krásna studňa. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1642. V priebehu minulých storočí sa vlastníctvo zámku menilo, dedilo, od jedného panovníka k druhému. Do roku 1918 bol zámok letnou rezidenciou cisára, pôvodne to bol lovecký zámok. V rokoch 1744 – 1749 sa rozšíril na krásnu barokovú stavbu. Dnes sa uvádza, že je postavený v štýle rokoka. Z významných panovníckych rodín ho obývala Mária Terézia s rodinou a cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžbetou Bavorskou, prezývanou Sissi. Zámok obklopuje rozsiahly udržiavaný park, kde je v súčasnosti možné navštíviť jednu z najstarších zoologických záhrad na svete, Počas návštevy zámku nezabudnite navštíviť Gloriettu, záhrady, detské ihrisko, labyrinty, palmový skleník či botanickú záhradu. Od roku 1996 je zámok zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Cisársky palác – Hofburg

Zámok Schönbrunn je bývalé letné sídlo Habsburgovcov. Názov Schönbrunn je odvodený od spojenia “Schöner Brunnen” doslova krásna studňa. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1642. V priebehu minulých storočí sa vlastníctvo zámku menilo, dedilo, od jedného panovníka k druhému. Do roku 1918 bol zámok letnou rezidenciou cisára, pôvodne to bol lovecký zámok. V rokoch 1744 – 1749 sa rozšíril na krásnu barokovú stavbu. Dnes sa uvádza, že je postavený v štýle rokoka. Z významných panovníckych rodín ho obývala Mária Terézia s rodinou a cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžbetou Bavorskou, prezývanou Sissi. Zámok obklopuje rozsiahly udržiavaný park, kde je v súčasnosti možné navštíviť jednu z najstarších zoologických záhrad na svete, Počas návštevy zámku nezabudnite navštíviť Gloriettu, záhrady, detské ihrisko, labyrinty, palmový skleník či botanickú záhradu. Od roku 1996 je zámok zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Cisársky palác – Hofburg

Hofburg, doslova Dvorný hrad, je zámok v centre Viedne. Je to niekdajšia rezidencia Habsburgovcov, vládcov Rakúsko-Uhorska. Od roku 1438 do roku 1583 a od roku 1612 do roku 1806 bol súčasne rezidenciou kráľov a cisárov Svätej ríše rímskej a do roku 1918 cisára rakúskeho. Areál Hofburgu bol miestom vlády pre viaceré ríše a republiky už od roku 1279.Jeho časť je dnes sídlom úradu rakúskeho spolkového prezidenta.

Radnica

Wiener Rathaus alebo Viedenská radnica je neogotická budova vo Viedni, ktorá slúži ako sídlo starostu a mestského zastupiteľstva a taktiež aj ako sídlo guvernéra spolkovej krajiny Viedeň. Navrhol ju Friedrich von Schimdt v gotickom štýle a postavená bola medzi rokmi 1872 a 1883.

Palác Eugena Savojského – Belvedér

Belvedér je barokový palácový komplex – zámok – postavený princom Eugenom Savojským juhovýchodne od centra mesta. Po kúpe pozemku v roku 1697 dal princ Eugen Savojský vytvoriť veľký park. Palác Belvedér bol pôvodne prímestskou vilou; začal sa stavať v roku 1714, kedy vznikla budova známa dnes ako Unteres Belvedere (Dolný Belvedér). Nešlo však o palác, ale o záhradnú vilu s oranžériou a obrazovou galériou. Dolný Belvedér bol dokončený v roku 1716. V rokoch 1720 – 1723 bol postavený Oberes Belvedere (Horný Belvedér), pôvodne určený len na to, aby poskytol primerané ukončenie hlavnej záhradnej osi. V roku 1752 predali princovi dedičia komplex rakúskej cisárovnej Márii Terézii, ktorá ho ako prvá pomenovala Belveder.

Dóm sv. Štefana

Dóm svätého Štefana (nem. celým menom Domkirche St. Stephan zu Wien – „dóm(ový kostol) sv. Štefana vo Viedni“) je najväčšia katedrála vo Viedni. Z najstaršej stavby kostola sv. Štefana z 12. storočia sa nezachovali žiadne pamiatky. Západná fasáda s obrou bránou a vežami pochádza z druhej stavby v rokoch 1230 – 1263. V rokoch 1304 – 1340 vznikla prvá časť gotickej novostavby, Vojvoda Rudolf IV. Habsburský, položil v roku 1359 základný kameň k neskorogotickému rozšíreniu stavby, ktoré zahrňovalo zväčšenie stredovej časti kostola a výstavbu gotických veží. Južná veža s výškou 136,7 m; ktorú Viedenčania volajú „Steffl“, bola dokončená v roku 1433 a stala sa symbolom Viedne. Po roku 1511 boli zastavené práce na severnej veži. Nedokončená gotická veža s výškou 68,3 m bola dostavaná v štýle renesancie až v rokoch 1556 – 1578. Zarážajúca asymetria veží dodáva dómu charakteristickú podobu. V 17. a 18. storočí dostal dóm barokové oltáre, maľba na zvýšenom oltári zobrazuje ukameňovanie sv. Štefana, prvého kresťanského mučeníka a patróna chrámu

Karlskirche – Kostol sv. Karola Boromejského

Niektorí hovoria, že je to najkrajší kostol na sever od Álp. Jeho úchvatný exteriér v barokovom štýle udivuje návštevníkov už od čias svojho dokončenia v roku 1737. Nenechajte si však ujsť ani príležitosť spoznať interiér tohto chrámu. Po tom, čo si prezriete úchvatné fresky a dekorácie, môžete vystúpiť do 70 m vysokej kopuly, ktorá ponúka skvelý výhľad na mesto. Za pozornosť stojí ako sa rímske a grécke prvky premietajú do vzhľadu kostola. Dva špirálovité stĺpy po oboch stranách vchodu sú inšpirované slávnym Trajánovým stĺpom, vchod je zas inšpirovaný gréckym portikom. Hovorí sa, že cisár Karol VI. nariadil stavbu tohto kostola z vďačnosti, že Boh vyslyšal jeho modlitbu.

Umeleckohistorické múzeum

Kunsthistorisches Museum alebo Umeleckohistorické múzeum patrí k najvýznamnejším múzeám v Európe. Podnet na jeho vybudovanie dal cisár František Jozef I. V rámci sanácie mestských hradieb Viedne vznikala na ich mieste v 2. polovici 19. storočia výstavná okružná trieda a budova Umeleckohistorického múzea s protiľahlým Prírodopisným múzeom. Obe múzea,boli slávnostne otvorené 17. októbra 1891. Budova bola postavaná v novorenesančnom štýle je obdĺžnikového tvaru. Fasáda bola zhotovená z pieskovca. Interiér budovy je veľmi dekoratívny, vykladaný mramorom, zdobený štukom, zlatom a dekoratívnou maľbou interiérov.